Trenčiansky obchod Bezobalis založil pár Martin a Martina. Predávajú potraviny a doplnky do domácnosti bez toho, aby používali plasty alebo zbytočné obaly. Nabrali odvahu, uvedomili si, čo je pre nich dôležité, a robia veci srdcom.
Ako sa Martin a Martina stretli a ako vznikla myšlienka Bezobalisu?
Pred približne 4 rokmi sa spolu stretli v jednej práci ako produktoví marketéri. Z kolegov sa stali kamaráti a neskôr sa dali dokopy ako pár. Práca ich však nenapĺňala a rozhodli sa dať po čase výpoveď. Spočiatku nemali jasnú predstavu, čomu sa budú venovať. Ich prvý projekt bol zo sféry cestovného ruchu, ale od toho už počas prípravy upustili.
Neskôr sa začali venovať téme bezobalovosti a založili prvý bezobalový obchod v Trenčíne.
Prvé informácie a vedomosti získavali zo zahraničia a neskôr sa aj v Čechách stretli s bezobalovými obchodmi. Prvý takýto obchod bol otvorený v Bratislave, nasledne sa otvárali na Slovensku ďalšie. Pretože im tá téma bola blízka, povedali si “teraz, alebo nikdy.”
Robia túto činnosť prirodzene, zero waste naplňuje ich vnútorné presvedčenia a životné postoje. Stále sa učia, prijímajú nápady a podnety od zákazníkov a snažia sa im vyjsť v ústrety.
Aká bola náročnosť projektu od prvotného nápadu až po otvorenie predajne?
Od prvotného nápadu bezobalového obchodu prešiel zhruba rok. Koncom roka 2017 dali výpoveď, začali hľadať priestory v Trenčíne a v januári 2018 už riešili marketing a tovar. Otvárali 27. apríla 2018. Najskôr sa prípravám venovali popri práci, neskôr sa do toho pustili naplno sedem dní v týždni.
Aké náročné bolo z hľadiska predpisov otvoriť Bezobalis a ako vyberali sortiment?
Je toho veľa ohľadom legislatívy, hygieny a veteriny, no mali šťastie na úradníkov. Veľa času strávili na hygiene. Ukazovali a vysvetlovali, aké majú plány a následne riešili úpravy s architektom. Budovali obchod v súlade s predpismi a osvedčilo sa im komunikovať otvorene s úradmi.
Čo sa týka produktov, prvá fáza bol ich vlastný spotrebiteľský pohľad – vedeli, čo im chutí a podľa toho oslovovali dodávateľov. Záležalo im, či pristúpia na ekologickejšie balenie. Neskôr začali chodiť ponuky aj samy. Tipy na nový sortiment sa dozvedeli aj od zákazníkov.
Ako si ľudia odnášajú potraviny z Bezobalisu?
V ideálnom prípade si klient prinesie svoju nádobu alebo vrecko. V obchode mu navážia, čo potrebuje, a to si odnáša. Ak nemá vlastnú nádobku, tovar si odnáša vo vrecku z recyklovaného kompostovateľného papiera. Už od prvého dňa chodia ľudia s vlastnými nádobkami.
Kto je typický návštevník Bezobalisu?
Jedná sa hlavne o ženy vo veku 24 – 34 rokov. Zaujímavé je sledovať, ako sa zákazníci menia v priebehu dňa. Ráno sú to mamičky s kočíkmi, potom chodia teenageri zo školy na desiatu, večer sú to administratívni pracovníci a podobne. Na 9 žien pripadá 1 muž, vystriedali sa však u nich všetky vekové kategórie.
Zaujímajú sa ľudia celkovo ekológiou?
Je to lepšie, ako pred pár rokmi. Mnoho z vecí, ktoré generácia našich rodičov považovala za normálne sa stalo divným, pretože naša generácia vyrástla na plastoch. Aj ľudia, čo sa aktívne nezaujímajú o ekológiu, v médiách sledujú alebo čítajú o ekológii, uvedomujú si túto tému viac ako predtým. Naši rodičia sa správali udržovatelnejšie, no bolo to najmä z ekonomického hľadiska. Dnes sú dostupné lacné jednorazové produkty, zvýšila sa kupná sila a preto sa treba viac sústrediť na ekologickú stránku.
Aké majú plány a ciele?
Chceli by vytvoriť z Bezobalisu komunitnú aktivitu, radi by zapájajú a stretávajú s inými komunitami v Trenčíne a okolí. Riešia aj networking a osvetu, aby to nebolo len o obchode, premýšľajú nad prednáškami na školách a podobne.
V Trenčíne bude bio jarmok, prvýkrát bude zero waste štýlom. Deň po jarmoku nasleduje séria prednášok o trende zero waste.
Keď sa spoja komunity venujúce sa jednému cieľu, vzniká synergia.
Čo ich naučila skúsenosť s Bezobalisom?
Majú pocit, že fungujú už aspoň 5 rokov, pracujú aj 18 hodín denne. Nemajú však pocit, že idú ráno do práce, veľmi ich to baví. Ich život sa momentálne točí okolo obchodu.
Nemajú dovolenky ani víkendy. Stále sú na všetko sami dvaja, museli sa naučiť obracať veľmi rýchlo. Mnohí ľudia im pomohli dobrými radami, službami a podobne.
Čo ich najviac teší?
Že to nevolajú práca. Bezobalis ich napĺňa, robí ich šťastnými, Zarábajú 5 – 6x menej ako keď boli zamestnaní v Bratislave avšak nemenili by to. Nemusia oddelovať súkromný a pracovný život.
Akú myšlienku by chceli odkázať poslucháčom?
Bolo by úžasné, ak by sa ľudia viac zamysleli nad tým, čo si idú kúpiť. Či to nie je len krátkodobá radosť, ale či tú vec naozaj potrebujú. Zníži sa tak spotreba, čo pomôže ekológii a životnému prostrediu.
Dá sa tak nakupovať aj v supermarketoch. Človek nemusí vychádzať zo svojej komfortnej zóny, stačí sa krok po kroku snažiť urobiť zmeny. Len tak vieme napraviť, čo sme si tu za posledných 50 rokov vyrobili. Buďme šťastní za to, čo máme tu a teraz. Nie je to samozrejmosť.
