Príbeh pána Richarda Ulianka sa postupne začal v Indonézii kde pricestoval ako rekreačný potápač. Po niekoľkých rokoch sa dozvedel, že pláže na ktorých sa kedysi potápal sú zanesené plastami. Začal sa o viac zaujímať o ekológiu a zistil, že v tejto krajine je najväčším problémom produkcia palmového oleja. Preto založil na Facebooku skupinu Stop palmovému oleju.
Jeho aktivity si všimla česká organizácia Koalícia proti palmovému oleju a oslovila ho ohľadom spolupráce. Spoločne založili ekologicko servisnú organizáciu ESORG, ktorej pobočky fungujú po celom svete. Cez ESORG sa dostal k myšlienke Ekofestivalu za účelom zlúčiť ochranárske organizácie.
Aký bol hlavný zámer Ekofestivalu?
Ekofestival je veľtrh venujúci sa ochrane prírody a jeho nultý ročník sa konal v júni 2018 v Nitre.
Podarilo sa im dohodnúť priestory v areále Agrokomplex v Nitre a následne oslovili neziskové organizácie z piatich štátov. Išlo najmä o zoskupenia a firmy zaoberajúce sa ochranou zvierat, životného prostredia a výrobou ekologických výrobkov. Dvojdňová akcia mal edukatívny charakter a bol určený pre školy, študentov a širokú verejnosť. Jeho súčasťou bola aj konferencia o praktickej ochrane životného prostredia.
Aká bola odozva?
Festival takéhoto druhu v Európe doposiaľ neexistoval. Prezentácia firiem a organizácii bola poskytnutá zadarmo. Akcia niesla so sebou i finančné náklady. Preto organizátori oslovili Ministerstvo životného prostredia, ktoré im navrhlo, aby si na stránky EkoFestivalu vložili logo ministerstva. Tam však ich podpora končila. Rovnaká “pomoc” bola ponúknutá aj Ministerstvom školstva. Slovensko podľa Richarda zožalo veľkú hanbu. Reálnu podporu poskytol len Mestský úrad Nitra a Nitrianske komunálne služby.
Čo mohla verejnosť na festivale vidieť?
Podujatie prebiehalo v dvoch pavilónoch. V každom bolo pódium, kde bežali od rána do večera odborné prednášky na rôzne témy. Bolo možné navštíviť kino, kde sa premietali enviromentálne filmy, pozrieť si jednotlivé stánky neziskových ochranárskych organizácií a firiem, pozrieť sa do planetária.
Aký bol záujem Slovákov?
Festival navštívilo 1200 návštevníkov zo Slovenska a Českej republiky. Nízka návštevnosť bola zároveň najväčším sklamaním, nakoľko vstup bol zdarma. Celkovo podujatie však dopadlo úspešne, edukačný účel bol splnený a bude sa opakovať aj budúci rok.
Je konkrétny dôvod, prečo Slovákom nezáleží na životnom prostredí?
Dôvodom je kultúrno-sociálne prostredie, nie je to len o financiách. Náš prístup je odrazom rozhľadu a uvedomelosť národa. Envirometnálna výchova na školách nie je a sme ďaleko pozadu oproti severským krajinám. Mylne sa domnievame, že sa nás zničistenie v iných častiach sveta netýka. Planéta je spoločná a my všetci sme zodpovední za celú planétu a nie len za Slovensko.
Akú má pán Ulianko víziu vo svojej práci?
Pripravuje ďalší ročník festivalu, ESORG pokračuje v enviromentálnej výchove na školách. Venujú sa záchrane opíc na Borneu, chránia slony v Afrike, majú plány ohľadom tropických lesov a Madagaskaru. Na Slovensku plánujú organizovať čistenie nábreží a obôr. Napríklad v Českej republike obyvatelia jeden den spoločne čistia celú krajinu a niečo podobné chcú zaviesť aj na Slovensku.
Aká je vnútorná motivácia pána Ulianka?
Robí to pre v prvom rade pre svoje dieťa. Planéta sa nachádza v dezolátnom stave, niektoré procesy sú nezvratné. Možno jeho syn už neuvidí sumaterského tigra alebo koralové útesy. Možno v mori budú plávať len plastové sáčky.
Želá si aby mohol svojmu synovi povedať: spravil som maximum.
Veľa ľudí je krátkozrakých, čo sa ochrany životného prostredia týka. Naša spoločnosť sa množí, no myslíme len na seba, nie na svoje deti. Toto by sme mali zmeniť.
